Moje mimoriadne, či mimozmyslové zážitky vnímam už od detstva, či mladosti, ale podelím sa s vami o niekoľko naozaj výnimočných:

1. V roku 1997 mi zomrela mama na následky rakoviny, dva roky od stanovenia diagnózy.Mala 62 rokov. Náš vzťah nebol ideálny. Posledné roky sa však zlepšil a navzájom sme sa navštevovali, hoci nás delila vzdialenosť 500 km. Mama mi často písala dlhé a pekné listy, ja pre pracovnú zaneprázdnenosť som jej radšej telefonovala. Odkedy jej stanovili diagnózu onkologické ochorenie, navštevovala som ju aj s rodinou alebo sama dosť často, najmä v tom poslednom období. Toto ochorenie bolo už v 3. štádiu, kedy sa nedalo operovať, tak jej naordinovali ožarovanie a chemoterapiu. Spočiatku to znášala celkom dobre, dokonca sa zdalo, že sa z toho dostala. Absolvovala som vtedy kurzy Reiki, vrátane majstrovského stupňa, aby som jej mohla pomáhať aj na diaľku, energetickou liečbou. No napokon sa jej stav náhle zmenil a ja som sa nestihla s ňou rozlúčiť. V ten deň, keď náhle zomrela, mala som už zakúpený lístok na vlak. Ráno som však cítila nutkanie, poslať jej energiu Reiki, ktorú už však prijímala veľmi slabo. Vedela som, že to nie je v poriadku. Keď mi sestra oznámila, že mama ráno zomrela, prišlo mi veľmi ľúto, že som ju naposledy nemohla objať, že som nebola pri nej, keď odchádzala. Išla som do svojej izby, a tam som dlho a žalostne plakala. Zrazu som cítila veľmi zreteľne, ako sa za mnou na okraji postele prehol molitanový matrac a niekto ma pohladil po hlave. Myslela som si, že prišla za mnou moja dcéra a chcela ma utešiť. Oslovila som ju a obrátila som sa, ale nikto v izbe nebol. V matraci zostala na chvíľu priehlbina a ja som vedela a cítila, že sa prišla so mnou rozlúčiť moja mama. Z času na čas sa mi zjavuje v snoch a vždy je usmiata, spokojná a vyzerá výborne, ako vyzerala v najlepšom období svojho života, keď mala asi 35-40 rokov. Tieto sny sú veľmi živé a farebné.

2. Moja dcéra s manželom vycestovali do Británie a Severného Írska, aby si tam zarobili a tak sa mohli osamostatniť. Bola som u nich dvakrát na návšteve po dva týždne a cítila som sa tam ako doma, ako na dôverne známych miestach. Temer každý deň, niekedy aj viackrát za deň som nachádzala na zemi mince, až to bolo neuveriteľné. Tie mince mám odložené dodnes. Cestou autobusom z Prahy, z letiska, som uvidela naraz tri dúhy. Bolo to nádherné. Až po niekoľkých rokoch som sa dozvedela, že nájdené mince a dúha sú znameniami z Nebies, že anjeli sú s nami.

3. Minulý rok, v októbri 2010 som sa na poslednú chvíľu dozvedela o seminári „Anjelský certifikovaný praktik“, ktorý sa konal v Prahe. Okamžite som vedela, že tam musím ísť. Prihláška, peniaze, cestovný lístok so zľavou – to všetko som zariadila veľmi hladko. Aj tak som si však nebola istá, či robím správne, hoci už veľa rokov milujem knihy Doreen Virtue o anjeloch. Niekoľko dní pred odchodom som tri dni po sebe našla malé biele pierka na svojom balkóne, na 5. poschodí. A v posledný deň popoludní sa mi zjavil v oblakoch krásny a obrovský anjel a zostal tam asi desať minút. Nemohla som sa ani pohnúť, takú úctu som cítila. To bolo posledné utvrdenie, že som na správnej ceste a anjeli sú so mnou..