» Prichádzam zo Slnka
Z knihy Flavio a Marcos Cabobianco: Prichádzam zo Slnka... Deti nového veku rozprávajú...

 

ZÁZRAKY

 

Flávio: „Oco, vždy si spomeniem na vtip, ktorý si mi rozprával v aute.“

Otec: „Čo to bol za vtip?“

Flávio: „Ten o tom človeku, keď bola povodeň a on sedel na streche svojho domu. A voda stúpala stále vyššie a odrazu prišiel k nemu čln, ktorý ho chcel zachrániť. Ale on hovorí: „Nie, ďakujem, nejdem. Boh mi pomôže.“ A voda stúpala ďalej. Prišiel ďalší čln s policajtmi a tí mu vraveli: „Poď s nami, človeče, všetko sa potápa.“ Ale on im odvetil: „Nie, ďakujem, nejdem. Boh mi pomôže.“ A nakoniec, keď už voda siahala až po strechu, priletel aj vrtuľník. Ale on nešiel ani vtedy a myslel si: „Boh mi pomôže.“ Nato ho voda zaliala úplne a on sa utopil. Jeho duša opustila telo a keď sa stretla s Bohom, opýtala sa ho: „Prečo si mi nepomohol?“ A Boh mu odvetil: „Samozrejme, že som ti pomohol“. Poslal som ti predsa lodičku, motorový čln a vrtuľník.“

Vieš oco, že som o tomto vtipe rozmýšľal?

Otec: „A na čo si prišiel?“

Flávio: „Tento vtip je veľmi užitočný, niečo som sa z neho naučil o ľuďoch. Niekedy čakajú na zázraky, myslia si, že Boh zmení zákony fyziky, aby im ukázal svoju moc. Tento človek bol hlúpy. Nevedel, že Boh ti odpovie vždy. Ale keď si vo fyzickom svete, tak ti pošle fyzickú pomoc. Môžeš ju však prijať len vtedy, keď ju spoznáš. Keď cítiš Boha, nepotrebuješ, aby robil zázraky.“

 

Flávio, 6-ročný.

 

CESTA K BOHU

 

Keď som bol malý, myslel som si, že k Bohu ideme aj s telom. Teraz viem, že sa k nemu vznášame s dušou. S Bohom môžem byť aj vtedy, keď bdiem. Zatvorím oči, nakreslím si čarovnú bránu a idem hore, do neba, ku hviezdam, k Bohu. Potom som pri ňom, rozprávam sa s ním, ale on nehovorí slovami. Keď to chceš robiť, musíš sa to naučiť od anjelov, aby si bol ľahký ako vzduch. Potom sa moja duša vráti naspäť do tela a ja si mnohé veci nepamätám, ale jedno viem, že mám liečiť a ľúbiť.

 

Marcos, 4-ročný.

 

ANJEL ZABUDNUTIA

 

Otec: „V jednej starej legende sa hovorí o tom, že všetky deti, skôr ako prídu na svet, majú kontakt s božskými pravdami. Ale v momente, keď sa narodia, ich pobozká anjel, a tým im zapečatí ústa. Je to Anjel zabudnutia. Preto si ľudia na nič nespomínajú a všetko sa musia učiť.“

Flávio: Áno, je to tak, ale ja som bol rýchly. Keď prišiel anjel ku mne, uhol som sa a on sa ma dotkol len letmo. Preto si spomínam. Zabudnúť... to je veľmi smutné.“

Teraz však prichádza viac a viac detí, ktoré si prinášajú spomienku na Boha.

 

To najťažšie nie je spomenúť si, ale nájsť slová.“

 

Flávio, 5-ročný.

 

SPOMIENKY

 

Lepšie si spomínam na to, čo bolo predtým, ako som sa narodil, ako na prvé tri roky svojho života. Pred narodením som videl všetko a zo všetkých uhlov. Keď sa nepozerám fyzickými očami, nie je môj pohľad ohraničený. Na takej hustej planéte, ako je táto, som po prvý raz. Pripravil som sa na to, bol som predtým na iných planétach, kde som sa učil narábať s fyzickým. Bolo to, ako keď sa učíš písať vo vzduchu bez ceruzky. Toto je však celkom iné, veľmi čudné – mám hmotné telo. Aby som tu mohol existovať, priniesol som si niekoľko základných údajov: áno a nie, čas a priestor. Toto tu je svet protikladov.

 

Spomínam si na stovky svietiacich gúľ. Všetko živé je žiarivá guľa. Vidím niektorých, ktorí by mi mohli pomôcť žiť na tejto veľmi hustej planéte. Vidím aj dve matky, ktoré by mohli byť moje: jedna má silné ego a druhá, jemnejšia, je tá správna. Je spojená s inou, silno žiariacou svetelnou guľou. Dnes viem povedať, že boli zelenej a fialovej farby. Obe ma priťahujú, lebo ich spája láska. Budú to moji rodičia.

 

Viem, že musím ísť. Cítim, že ma viac a viac k sebe pútajú. Zrazu je tu svetelný tunel a okolo tma. Keď vstupujem, mám veľmi stiesnený pocit, cítim sa byť uväznený.

 

Narodiť sa do tohto sveta je pre mňa rovnaké, ako pre ľudí smrť. Je to prechod do náročnej a neznámej úrovne. Vnikám do mamy a začína sa fyzická časť môjho života. Spojím sa s jej duchom, lebo to je jej najjemnejšia súčasť a odtiaľ riadim vývoj svojho tela.

 

Po narodení, hoci už mám vlastné telo, zostávam stále spojený s jej duchom. Myslím si, že preto sa až do mojich troch rokov nemôžem rozpamätať na nič osobné. Mama mi neskôr povedala, že vtedy videla okolie veľmi zvláštne a jasne. Bolo to asi preto, že som sa pokúšal pochopiť svet prostredníctvom jej mysle.

 

Flávio, 9-ročný.

 

 

Toto sú úryvky z úžasnej knihy, ktorá vznikla na základe výpovedí dvoch malých chlapcov - bratov z Argentíny:

Flavio a Marcos Cabobianco: Prichádzam zo Slnka..... deti nového veku rozprávajú...


NÁZORY A OTÁZKY NÁVŠTEVNÍKOV

ZGEyN2Fk